Wolkrova Polianka 2023 – báseň o nesmiernej krehkosti
V dňoch 3. 11. – 5. 11. 2023 sa uskutočnilo v Domove slovenských spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci vyhlásenie výsledkov Wolkrovej Polianky 2023.
Ocenenia
Laureátka
Zuzana Balenčinová
Prémie
Alica Ištoková, Júlia Reinoldová, Alfréd Tóth
Čestné uznania
Andrea Babíncová, Pavel Bakajsa, Sára Biharyová, Agáta Komanová, Ema Palková
Nemožno sa vyhnúť láske k papradiu, spúšťajúcemu svoje sýtozelené čipkované listy.
Medzi papradím, knihami a bustou v dokonalom retro štýle s ideálne komornou atmosférou sa udiala Wolkrova Polianka 2023 ako báseň nesmiernej krehkosti.
Asi takto
–
keď uhneš pohľadom
zmiznem
také krehké sú naše tváre
neustále nahrádzané
ďalším a ďalším posolstvom
vpísanom do svetla
ktoré k tebe prichádza
odkiaľsi
z diaľky
aby sme si ešte pred tým
než nás nahradí cudzí život
boli blízki
(Pavel Bakajsa)
–
vkladám si ťa do škatuľky
poskladanej z tvojho času
vyhýbam sa odpovediam
na tvoje otázky
(naozaj ma chceš na slepo?)
v šere sa mi omotáš okolo pásu
spolieham sa na tvoju stálosť
a moju potrebu
oprieť sa o pevný bod
v pohyblivom čase
jed zo zubov si odsávaš
každé ráno
raz mi ho vyleješ
do kávy
(Júlia Reinoldová, Vretenica)
pripútali sa
v jeden moment
mysle v jednej rovine
introspektívny pohľad
pomohol priznať si chybu
v jej živote
spoločne vnímali suché i vlhké
priestory lesa
vôňu ihličnatých stromov
rannú rosu štekot psa
stotisíc rokov odlišnosti
a napriek tomu ich delila
len ručná brzda
(Zuzana Balenčinová)
–
Ísť na púť pre manželov je ľahšie ako rozprávať sa o deťoch pred deťmi.
Mám pocit, že oni tušia, že im nedávame jedlo.
V noci by sme ich mohli zanechať
a potom ísť na tú púť.
(Alica Ištoková, Rómsky tanec č.5)
–
Dcéra Mesiaca
Nevesta vetra
Les je mojím závojom
Kameň oltárom na našej slávnosti
Položím sa naň sama
Počkám na tvoje prsty, Vietor
Neviditeľné prsty ma najprv ohmatajú
a potom si ma celú uchvátia
Vezme ma ponad kopce na našu oslavu
Vezme ma do svojho paláca na vrchu
A dovolí mi nájsť domov –
nič len neviditeľná krása a nijaké ďalšie túženie
(Ema Palková, Pieseň Psyché…)
–
Skotúľala som sa po slimákovi
Tvojho pupka
Pekný biely ornament mi pripomenul
chvíle, keď som sa hodiny pozerala na zem, hľadala ulity a zabudla na strach
Odišiel si rýchlo
Prekvapilo ma to
(Agáta Komanová, Oisín)
–
mlčím
nech si povedia svoje
nech sa porozprávajú
nádych
snažím sa vyskočiť
odraziť sa
nespadnúť
dochádza mi kyslík
a oni
plne zodpovední
sa na mňa len pozerajú
vedia,
čo sa deje
vedia,
prečo nenachádzam slová
vedia,
že nie je prvýkrát
čo si neviem
usporiadať myšlienky
(Andrea Babíncová, Už)
–
Dutá šnúra plná svetla
postáv z gréckych váz
a zvuku chrastia vo vetre
Tma neodpovedá a svetlo
iba nesie slovo
v ozvene rozsýpa šum
.
Každý deň potrebuje dvoch
oni potrebujú šperk
aby vedeli o začiatku a konci
Ľahni do svetla vedľa mňa
ako to robili a budú robiť
ďalší čo ponesú hlas a šperk
.
A možno sme iba minulé životy
videné na okraji viečok
novorodencom pred prebudením
A stále keď sa obrátim zabúdam
odpoveď na otázku
Vieš že ťa milujem?
(Alfréd Tóth, (Ne)skončená (Elégia))
–
Nie každé ráno je šanca dať si croissant na balkóne.
Pokiaľ nie si Európan, musíš sa vyklopiť z toho miesta,
pozdraviť holubov na strechách.
Byť horúci, liať sa z koťoga do ručne vyrobenej šálky.
(Sára Biharyová, Na návšteve)
Výber básní a úryvkov básní autorov, ocenených v súťaži Wolkrova Polianka 2023.