Nora Baráthová s novým titulom

V predvianočnom čase obohatila knižný trh novým titulom Nora Baráthová. Kniha Kežmarok v zápase storočí  prináša zaujímavú mapu, z ktorej sa dozviete, čo bolo v našom chotári pred vznikom mesta Kežmarku. Knihu je možné získať tu: https://alterego.sk/kniha/kezmarok-v-zapase-storoci-i  Kniha bude k zakúpeniu výlučne v kežmarskom kníhkupectve Alterego, nedá sa získať ani u vydavateľa, ani u autorky. Od záujmu o tento prvý diel bude záležať aj vydanie ďalších dvoch dielov o histórii mesta.

Ukážka z knihy:

Pán kežmarského hradu Štefan Zápoľský nasledoval do mestského špitála kapitána Theleho. Jedna veľká miestnosť. Drevené lôžka, ležiaci sú na slamníkoch, a ten zvláštny smrad… Aspoň vzduch by mohli vpustiť cez zamrežované malé okná. Koľko je tu ležiacich? Vyše dvadsať. Aha, tam sú dvierka, vychádzajú dvaja muži, klaňajú sa, poznávajú svojho hradného pána.

– Ďakujeme, urodzený pane, za vašu pomoc. Aj teraz ženy varia obed, mäsiari doniesli trochu mäsa, mrkvu sme si vypestovali v záhradke, aj petržlen. Pekári doniesli aj starší chlieb, čo sa nepredal. Všetko prišlo zdarma.

– To mäso tak smrdí? – nezdržal sa Thele.

– To nevadí, pane, keď sú ľudia hladní, všetko zjedia. Aj niekoľkodňové žemle a chlieb. Pleseň zoškrabeme… Chorí sú zvyknutí. A keby niečo, proti vetrom a nafukovaniu pomáha šťava, vytlačená z kravského lajna a ešte teplá sa priloží na brucho.

– A keď nepomôže?

– Nuž potom poručeno Pánu… aj minulý týždeň nám traja zomreli. Ale aspoň sa živým ušlo viacej jedla.

– Ako tu vôbec liečite? – nezdrží sa.

– Joj, pane, máme veľa receptov. Na pijavice nemáme peniaze, seknutie žilou robíme len málokedy, ale napríklad: Ak má niekto raka, musí sa urobiť z nehaseného vápna lúh, do neho pridať ľudské lajno alebo drevený olej, z toho urobiť kašu a prikladať na postihnuté miesto. Proti chrapľavosti treba rozmačkať cibuľu na kašu, vytlačiť z toho šťavu, zmiešať s medom a teplé ráno a večer užívať. Len med je drahý. Ten si musí každý zaplatiť. Proti zlosti treba vziať prášok z rebarbory alebo z čerstvej rebarbory kúsok odhryznúť a dobre prežuť, preto by každý mal pri sebe nosiť kus rebarbory. Ak niekto zle vidí, nech si uvarí ocot s medom a tým potiera oči. Ak má niekto slabú pamäť, dá si do vrecúška biely kmín a prikladá na hlavu alebo nech si päty na nohách drhne špiritusom. Proti prílišnej spavosti treba seknúť žilou alebo ostrihať vlasy na hlave. Radšej tie vlasy ostriháme, lebo to seknutie by málokto prežil. Mnohí od narodenia, horúčky, zo zlej lásky, opilstva, hnevu alebo od veľkého študírovania trpia šialenosťou, tak je dobré variť vo vode kuracie lajno a raky, keď sa to vysuší, rozbiť na prášok a dať to užívať chorým. A tak ďalej a tak ďalej.

– A tu máte ženy a mužov spolu, – usmeje sa odrazu Thele pod fúz. – Nemáte s tým nejaké problémy?

– Sú dosť bezvládni. Kľudne môžu ležať aj na jednej prični a nič… A okrem toho my tých chorých vždy ráno neumývame vodou, ale octom. Od toto prejdú aj muža, aj ženu všetky zlé žiadosti.

Thele je rád, keď vypočítavanie receptov skončí. Vyberie z mešteka na opasku dvadsať zlatých a odovzdá liečiteľovi s poznámkou, že je to na stravu. Ten mu vďačne ruku bozká a pokľakne pred ním.

Všetky reakcie:

53Jaroslav Šleboda Jadro a 52 ďalších