O nás
NAŠA MISIA
Spisovateľ je nepochybne tvor - samotár s neveľkým zmyslom pre spolčovanie. Spoločenstvo samotárov je teda paradoxným zoskupením, lebo na prvý pohľad sa bude len ťažko nabíjať zmysluplnou energiou zo samoty každého jej člena. Druhý pohľad nesie viacej optimizmu ak vníma schopnosť spisovateľa pomenovať veci ešte iba v stave zrodu, lietajúce niekde v povetrí. Máme slušnú históriu spoločného vnímania stavu spoločnosti a jej záznamy v našich dielach − spisovateliek a spisovateľov. V dnešnej dobe každý deň prináša nové výzvy a chceme ich zvládnuť svojou tvorbou aj svojimi postojmi. Náš spoločný hlas ponesie v sebe kúsok génia každého premýšľajúceho spisovateľa a spisovateľky. Pozývame píšucich samotárov, pridajte sa k nám.
Stanovy
Asociácia spisovateľov Slovenska (ASOS) je dobrovoľné nepolitické združenie spisovateľov - básnikov, prozaikov, dramatikov, literárnych vedcov a kritikov a iných literárnych tvorcov (ďalej len spisovatelia), na základe Zákona o združovaní 83/1990 Zb., ktorí tvoria diela v duchu hodôt demokracie, humanizmu, tolerancie, občianskeho porozumenia a Etického kódexu člena Asociácie spisovateľov Slovenska, rozvíjajú a chránia slobodné tvorivé úsilie.
Etický kódex
ASOS vyznáva demokratické hodnoty a princípy platné v danej spoločnosti. ASOS podporuje slobodu slova a slobodu tvorby každého autora bez rozdielu národnosti, vierovyznania, sociálneho postavenia či druhu jeho umeleckej činnosti. Odporúča členom ASOS tiež prejavovať rešpekt a toleranciu k iným – demokratickým – názorom, postojom, umeleckým či publicistickým prejavom. ASOS odmieta akékoľvek prejavy diskriminácie.
A čítam, hoci konca viem:,
Hrdina chcel vyjsť na nebesá,
a z duba spadne čochvíľa.
Na malom kopci zachechce sa
smrť – žitia nášho satira.
(Z knihy života)
-
Žiadna kolosálna lož, znejúca z úst politikov, či z úst ich verných poddaných sa len tak nestane pravdou. Tak ako žiadna veľkosť ešte neznamená silu a žiadna, hocako veľká sila, ešte nemusí niesť pravdu
Desaťkrát GULAG
Peter Juščák
-
Ťažké kvety
Rozbrechali sme sa na deti
ako psy na rozkvitnutú lúku.
Tibor Kočík
-
„Stále myslím na jedno príslovie, čo som raz čítal vo viktoriánskom románe – Character if Fate. Po slovensky – Človeku je povaha osudom.“
Dlhé roky som nad tým veľmi neuvažoval, ale teraz sa domnievam, že tomu rozumiem.
Z románu Cudzincov kabát
Jonathan Gresty
-
Nič zo mňa nebude, aj keby ma nič neprešlo.
Piatak Hugo z poviedky Večer ťa strieskam
Toňa Revajová
-
Zaujali ma jeho posledné slová: “ Pravda je dcéra času“. Nepotrebujeme novú hymnu, štadión v Šamoríne ani propagandistické festivaly. Potrebujeme vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, starostlivosť o občanov a pocit bezpečia. A to nám dnešná garnitúra nedáva. Preto sme tu. Kričíme, protestujeme, žiadame o kúsok pozornosti.
Z knihy A vy ste gdo?
Jana Šimonová
-
Eiréné*
…rovnaká sila a pevnosť lesa : jeho rúk
Voda ktorá sa môže objaviť hocikedy hocikde:
Mach ožije tuhozelený : medzi bridlicami
Povinnosť mysliaceho ducha : dobro pre každé stvorenie :
*grécka mytologická bohyňa jari a strážkyňa vchodov do neba.
Mila Haugová
-
V noci sa jej sníval sen, ako sa jej chlapček prepadá do akejsi jamy, padá tmavým priestorom pomedzi rôzne konštrukcie, tyče a trámy, letí nadol, je už celkom maličký a ona tŕpne, s úzkosťou v srdci sa pozerá na ten proces a sleduje, či dieťa nenarazí do zábradlia, tyče alebo niečoho iného… A potom sa vyľakaná zobudí a chodí od okna k oknu a k dverám a hore a dolu…
Z pripravovaného románu GIRI
Vlasta Hochelová
-
„Trúchlenie je láska, ktorá prišla o domov,
orchidea so strakatými lupeňmi medzi stenami bez okien,
mesiac, uprene zízajúci cez mrežové dvere.“
Eva Luka
-
Citát, ktorý ma už dlhšie inšpiruje:
“ Čo si myslíš, tým sa stávaš. Čo cítiš, to si priťahuješ. Čo si predstavuješ, to vytváraš. „
Eva Hančáková
-
Vidina Tádž Mahal v priesvitnom opare / Nezdolnosť
rozprávačky príbehov z Tisíc a jednej noci vykupujúcej
svoj život rozprávaním / … / Žulové hradby kráľovstva
skalných ruží / Na zelenom podloží vystavaná modrá.
Juraj Kuniak
-
Jemné kruhy slov
spájajú naše duše
vstávanie z mŕtvych
Angela Repka
-
SEKUNDOVÁ
z kontajnera frnkli mestské holuby. za nimi vyletelo
cigánske dieťa. usmiate, najedené zo stola priepasti.
Jana Bodnárová
-
„Keď vošiel do svojej vily, premklo ho skľučujúce zistenie. Nikto ho už nepozná. Jeho meno nikomu nič nehovorí. Je nikto. Vyšiel na priedomie a zahľadel sa na neďalekú lúku. Steblá trávy žltli jeseňou…“
Martin Furmanik
-
„Svet je pustý a prázdny. Vtedy, keď potrebuješ dávnych priateľov a aj oni bojujú s diktatúrou doby. Zaliaty v ulite sa predsa vyberieš von a horizont sa zmení na čistú líniu bez siluety.“
Z básnickej knihy Vnútorný exil
Andrej Hablák
-
„Zdá sa, že všetko zlo na svete sa ani zďaleka nevyčerpalo totalitnými režimami ako bol nacizmus či komunizmus. Ostalo ho dosť aj pre budúce storočia.“
Z rukopisu reflexií, fragmentov a miniesejí Lopatkou na uhlie
Boris Mihalkovič
-
… teraz keď som už stratil niť
vám nepoviem nič súvislé
iba slovami prišijem gombík
nádeje o mefistovský plášť neba…
Z básnickej zbierky Vrany na jarmoku
Igor Hochel
-
Odhaľovanie nenápadných hrdinov
Cesta, na ktorú padá prach, zarastá burinou zľahčovaniu, nezáujmu… nevykorenených postojov: „bolo lepšie“.
Objavovať, odhaľovať, predkladať ich postoje. Prejaviť vďačnosť a uznanie. To je naša cesta i …povinnosť.
František Neupauer
-
„Vety vo mne začnú spievať, keď to najmenej čakám. Večer v mäkkom svetle lampy. Keď ráno stojím pri kávovare, vyvoniavam šálku kávy a pozorujem bezstarostné drozdy v záhrade. Keď sa dotknem zlomeného machového konára na chodníku a na chvíľu sa nám pomiešajú šťavy. Niektoré slová visia vo vzduchu môjho domu. Nikdy ich nevymetám.“
Z pripravovanej zbierky Dni vypadnuté z kalendára
Marta Hlušíková